Najprv povinnosť

Najprv povinnosť

Môj štvorročný syn nedávno zaznamenal múdru vetu svojho otca, ktorý mu vysvetľoval, že najskôr treba splniť povinnosti a až potom si môže dopriať zábavu. Odvtedy mu to leží v hlavičke a pri každej činnosti, ktorú má vykonať, sa pýta, či je to povinnosť alebo zábava.

Poďme sa zabávať

Nedávno ma tou otázkou dostal doslova do úzkych. Chystala som sa práve na generálne upratovanie, o ktorom nemôžem úprimne povedať, že patrí k mojim obľúbeným činnostiam. Hlavne, keď sa mi pod nohami motá spomínaný syn a ešte aj jeho mladší brat. Našťastie sa však nepýtal na vytieranie podlahy alebo umývanie kúpeľne, zaujala ho práca, ktorá spôsobuje, že sklenené plochy nášho bytu sú zrazu priehľadnejšie a lesklejšie ako predtým. Pretože mám k dispozícii karcher čistič okien, zrazu som si uvedomila, že už to neberiem ako nepríjemnú povinnosť, ale skôr ako zábavu. Potomkovi som to vysvetlila a jeho to tak nadchlo, že sa rozhodol, že sa začne zabávať so mnou. Síce sa tým všetko o niečo spomalilo, ale spoločne strávený čas sa počíta viac ako perfektne a rýchlo odvedená práca. Nemám pravdu?